Celú knihu som napísal za dva mesiace a počas nich som pri počítači trávil až 16 hodín denne. Jej spracovanie bolo veľkou výzvou, pretože je písaná v dvoch jazykoch, obsahuje veľa prekladových cvičení s pripojenou slovnou zásobou v kľúči, dvoma odlišnými obsahmi a špeciálnym číslovaním kapitol. Navyše je do viet vložená aj značná dávka humoru, niekedy až čierneho, a tak udržať na uzde kone fantázie a nevybočiť z vytýčenej línie jazykovej knihy vyžadovalo poriadne nabrúsené ostrohy.
Knihu som od prvého slova po úplne posledné napísal sám, bez akejkoľvek pomoci iného človeka, spôsobom štart – cieľ. Jednoducho som si začiatkom jedného mesiaca sadol k počítaču, bez konkrétnej predstavy, ako by kniha mala vyzerať a na konci nasledujúceho mesiaca som vstal od stola s takmer kompletnou verziou. Ide o rozsiahle, 309 stranové jazykové dielo a dodržať presnosť na všetkých frontoch knihy bolo mimoriadne náročné. Väčšinou sa na vzniku knihy podieľa celý tím pracovníkov, ja som si musel, najmä z finančných dôvodov, vystačiť úplne sám. A tak som sa okrem písania snažil zvládnuť problematiku zalamovania a grafickej úpravy, návrh obálky a všetkých hesiel a sloganov.
Výťažok z predaja knihy ide na charitatívne účely a čím viac ľudí by bolo na nej pracovalo, tým menej peňazí by zvýšilo na užitočné ciele. A verte mi, aj keď som na napísaní a vydaní knihy pracoval úplne sám, jej záverečné spracovanie a tlač ma stáli veľké peniaze. To viete, dnes každý zarába, kde môže a kašle na to, aké ciele svojou knihou sledujete. Našťastie, pri vydávaní knihy som narazil na pár dobrých duší, ktoré, aj keď si dali za svoju prácu dobre zaplatiť, mi v niektorých veciach vyšli v ústrety, za čo im ďakujem.
Kniha v žiadnom prípade nie je určená pre precíznych a puntičkárskych jazykových odborníkov. Netrvá na úplne presnom a spisovnom vyjadrovaní, najmä v slovenčine, a vety som kládol na papier presne v takej podobe, v akej ma napadli. Navyše som sa v pár prípadoch nechal inšpirovať svojimi žiakmi a pri zložitejších anglických vetách som slovenčinu trocha "chytil pod krkom" a prinútil ju, aby čo najbližšie vystihovala anglický význam. Aj keď tým mohla "utrpieť" dočasnú stratu vedomia z nedostatku spisovného kyslíka. Slovenskí študenti v kurzoch sa tak niekedy vyjadrujú, ak nevedia, ako preložiť nejakú zložitejšiu anglickú vetnú konštrukciu do slovenčiny. Vtedy "padnú" tie najčudesnejšie gramatické tvary a slovné výrazy.
Počas mojej lektorskej praxe som zistil, že Slováci, podobne ako iné národy, rozprávajú pocitovo. Z bežných ľudí väčšinou nikto nie je expert na úplne presné a spisovné vyjadrovanie. Každý rozpráva tak, ako sa počas života naučil, bez premýšľanía o slovných druhoch, vetných členoch, stavbe vety, či slovoslede. Väčšina si nikdy neuvedomí, prečo použije takú či onakú stavbu vety, aby vyjadrili rôzne pocity. Nikto z bežných ľudí nerozpráva perfektnou spisovnou slovenčinou a často sa robia chyby v koncovkách, predložkách a spojkách, v ohýbaní a vo výbere správnych slov.
Naozaj bezchybnú slovenčinu nepoužíva nikto z ľudí, ktorí s ňou nepracujú každý deň. Väčšina netuší, kde sa píšu všetky možné čiarky, ako sa dávajú úvodzovky a kedy správne ide veľké písmeno. A to už ani nevravím o veľkom počte najrôznejších ďalších chýb.
A to stále rozprávame o jazyku vlastnom – rodnom. Čo sa už len potom stane s jazykom cudzím?
Jazyky slúžia predovšetkým na dorozumievanie medzi ľuďmi a bežné nedostatky v reči určite nie sú rozhodujúce. Môj lektorský názor je: je úplne zbytočné trápiť žiakov kvôli drobným chybám. Predovšetkým je dôležité, aby ste vedeli, čo chcete povedať a dokázali to aj zrozumiteľne vyjadriť. Určite by nikomu nemalo prekážať, ak tu a tam vynecháte člen, alebo si bezvýznamne pomýlite predložku. Z mojej praxe viem, že najdôležitejšia je ochota študentov komunikovať a vôbec mať čo svetu povedať. Pretože veľa ľudí sa nezaujíma takmer o nič okolo seba, okrem jedla, peňazí, domu a auta. Ale niekomu to pre život stačí. Potom je naozaj ťažké pre lektora na jazykových hodinách niečo riešiť.
Samozrejme, ak sa chystáte angličtinu študovať, postupne by ste mali popracovať na svojich chybách a snažiť sa ich odstrániť.
Takmer každá kniha je napísaná v spisovnom jazyku, ale pravdou je, že ním naozaj bezchybne rozpráva len pár veľmi študovaných ľudí. Platí to o slovenčine, ale aj o angličtine.
Preto som počas písania nikdy nepoužil žiadny slovník a pravidlá pravopisu. Všetky vety vznikli spontánne a bez dlhého premýšľania, teda pocitovo. Len som ich preniesol na papier a preložil do angličtiny.
Bral som ich ako vety utvorené človekom s bežným premýšľaním a vyjadrovaním vysokoškolsky alebo stredoškolsky vzdelaného človeka. Aj keď niektoré vetné kombinácie môžu vyzerať o niečo zložitejšie.
Knihu som nepodrobil kúpeľu v špeciálnom "jazykovom očistci". Samozrejme, dbal som na dodržanie nevyhnutných pravidiel oboch jazykov, aby nedošlo k nežiadúcemu významovému posunu a nenarušil sa zmysel viet.
Jednoducho som nechcel napísať nejakú jazykovednú knihu, ale dielko použiteľné najširšou verejnosťou so záujmom o angličtinu.
Vychádza v počiatočnom náklade niekoľko sto kusov a je voľne a náhodne distribuovaná medzi záujemcov, aby som zistil, aké reakcie vyvolá takáto kniha a akcia s ňou spojená.
Spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá a rád by som sa cez e-mail dozvedel o všetkých Vašich postrehoch, ktoré Vás napadnú pri jej čítaní. Akékoľvek nejasnosti, formulácie viet, ktoré sa ťažšie chápu, slová, ktoré Vám v texte nesedia a iné chyby. Chybička sa vždy votrie pri tvorbe komplikovaných vecí. Kniha má zložitú štruktúru a usporiadanie a obsahuje tisíce slov, z ktorých niektoré mohli ujsť mojej pozornosti. Veď aj na moderných autách pracujú stovky ľudí desiatky rokov a aj napriek tomu sa ešte nikdy žiadnej automobilke nepodarilo vyrobiť bezchybné auto. Raz je problém s tým, inokedy s niečím iným. A pritom trhová cena mojej knihy nedosahuje ani tisícinu ceny lacnejších áut, pričom robota na nej si vyžadovala minimálne takú tvorivosť, vynaliezavosť a majstrovstvo, ako pri konštrukcii moderného auta. Viem, že to nie je fér, ale trh je trh a nároky ľudí na svet okolo sú často udivujúce.
Každý dobrý a rozumný autor nikdy tvrdohlavo nediktuje svoje predstavy iným ľuďom, ale počúva ich názory a reakcie a snaží sa zareagovať.
Na základe spätnej väzby od Vás, môžem určité časti prerobiť a prispôsobiť ich v nasledujúcich vydaniach potrebám čitateľov a nie naopak. Prípadne Vám na e-mail priamo odpoviem a poradím, ak bude niečo nejasné.
Ja som Vám svojou knihou nechcel diktovať pravidlá a nútiť Vás vyjadrovať sa spôsobom, akým sa vo Vašom živote bežne nevyjadrujete. Chcel som Vám len poskytnúť radu a pomôcť Vám nájsť si cestu k učeniu sa angličtiny a iného cudzieho jazyka.
Bolo by pre mňa zbytočné nútiť Vás do spisovného vyjadrovania. Väčšina z Vás má svoj spôsob reči a vyjadrovania pevne zakorenený, pretože súvisí aj s Vašou povahou, temperamentom, prostredím, v ktorom žijete, vzdelaním a tak.
Snažil som sa Vám priblížiť podobnosti a rozdiely pri vyjadrovaní v slovenčine a v angličtine a ukázať, ako sa vyjadrujeme my a na druhej strane v rovnakej situácii po anglicky hovoriaci spolupozemšťania.
Aj tak po prečítaní určitej knihy vo Vás najčastejšie ostávajú pocity, myšlienky a nápady vyvolané dielom a na konkrétne vyjadrenia pôvodného autora každý zabudne.
Budem Vám veľmi vďačný za každú spätnú reakciu.
Váš autor Bo Cube