Barbora, ako saleziánska misijná dobrovoľníčka strávila pol roka v Južnom Sudáne, v krajine, ktorá je poznačená dlhoročnou vojnou. Po príchode sa najprv musela vysporiadať s kultúrnym šokom a tiež prijať totálne cudziu kultúru, jedlo, spôsoby. Zvládla to skvele a zároveň bola podporou, povzbudením a inšpiráciou pre ďalšie dve dobrovoľníčky, ktoré s ňou pricestovali. Počas dňa pomáhala na miestnej saleziánskej škole deťom s doučovaním, mala pre nich nachystané voľnočasové aktivity a bola tam pre nich, ak sa chceli porozprávať alebo naučiť niečo nové.Po návrate domov aktívne propagovala dobrovoľníctvo na sociálnych sieťach, na rôznych besedách a rozhovoroch. Svoje okolie, priateľov, či blízkych učí o rozvojovej pomoci, búra predsudky o afrických krajinách, vďaka čomu mení slovenskú spoločnosť a ich názory na iné národy.